Musí byť očkovanie povinné?

Autor: Peter Kalist | 16.5.2011 o 9:47 | (upravené 16.5.2011 o 13:13) Karma článku: 16,01 | Prečítané:  8932x

Priznám sa, keď som ako lekár túto otázku počul prvýkrát, jediná správna odpoveď sa mi zdala áno. Dnes si to už nemyslím. Prečo? Nie som si totiž istý či máme dôkazy o zmysluplnosti súčasných postupov. Fakty hovoria o viacerých otvorených a na Slovensku neprediskutovaných otázkach. Častým argumentom zachovania povinnosti očkovania je, že pokiaľ nebude, tak opäť vypuknú závažné epidémie. To je údajne hlavný dôvod povinného celoplošného očkovania. Bohužiaľ, s touto myšlienkou akosi nesedia fakty.

Príklad číslo jedna - čierny kašeľ. Očkovanie proti čiernemu kašľu je na Slovensku zavedené od roku 1959. V súčasnosti je zaočkovaných viac ako 99% populácie. Tak ako je možné, že stúpa počet ochorení? V roku 2010 sme oproti roku 2009 mali päťnásobne viac ľudí, ktorí ochoreli čierny kašeľ, a keď porovnáme rok 2008 počet ochorení stúpol až 13-násobne!

Príklad číslo dva - tuberkulóza. Očkuje sa tzv. BCG vakcínou, známou od roku 1920. Za 91 rokov bolo množstvo štúdií skúmajúcich efektivitu a výsledok? – Očkovanie je efektívne iba v 50% štúdií a to najdlhšie po dobu 15 rokov.

Teraz trochu ekonomiky - očkovanie BCG aktuálne nie je nákladovo efektívne. Výskyt ochorenia v skupine, ktorá je očkovaná je tak nízky, že potrebujeme asi 100 000 očkovaní na prevenciu jediného ochorenia. Poškodenia v súvislosti s očkovaním, najčastejšie hnisavé zápaly v mieste vpichu, výrazne prevažujú nad preventívnym efektom. Konkrétne, ak je na u nás výskyt tuberkulózy u detí 1,5 prípadu na 100 000 detí a pokiaľ budeme optimisticky uvažovať že BCG vakcína nám dá 70% ochranu po dobu 15 rokov, tak zaočkovanie 100 000 ľudí zabráni vzniku 1 prípadu tuberkulózy za rok. Pre porovnanie len za minulý rok bolo oficiálne nahlásených 53 prípadov komplikácií BCG vakcinácie! Ak nám vakcína spôsobuje 53x viac komplikácií ako zabráni ochoreniu, má celoplošná a povinná vakcinácia zmysel? Určite existujú a Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) dokáže identifikovať rizikové skupiny, kde očkovanie zmysel má. Navyše viac ako 25% prípadov tuberkulózy v EÚ pripadá na migrantov a/alebo ľudí nenarodených v danej krajine. Proti tomu sa nedokážeme ubrániť očkovaním vlastnej populácie.

Do tretice si pomôžem trochu za vlasy pritiahnutým príkladom, akým je mor. Mor sa predsa na Slovensku vyskytoval a spôsoboval závažné epidémie. Aj dnes ešte existujú na svete oblasti, kde sa mor vyskytuje - a nejedná sa len o krajiny tretieho sveta. Mor sa vyskytuje aj v USA (napríklad v Arizone a Colorade). Pľúcna forma moru má úmrtnosť viac ako 95%! Prenáša sa kvapôčkovou infekciou, podobne ako bežná nádcha, priamo z človeka na človeka. Prečo neočkujeme proti moru?

Je pomerne zaujímavým faktom, že na Slovensku nie je zaznamenaný žiaden závažný prípad trvalého poškodenia, alebo nedajbože úmrtia, ktoré by bolo preukázateľne spojené s povinným očkovaním. Som samozrejme rád, že nemáme žiadne poškodené deti, ale pri porovnaní s ostatnými vyspelými štátmi sa to zdá prinajmenšom čudné. Máme iné (rozumej lepšie) očkovacie látky? Alebo je problém v nenahlasovaní? Alebo sa to nezverejňuje? Sú napríklad nemeckí, alebo švajčiarski odborníci, nahlasujúci poškodenia po očkovaní, nevzdelaní? Je naozaj názor odbornej obce taký jednoznačný? Prečo sú potom len v rámci EÚ také rozdielne prístupy k očkovaniu, viď napríklad nemecké odporúčania a nepovinnosť očkovaní.

Osobne vnímam očkovanie ako dobrú vec, ktorá dokázateľne spôsobila zníženie výskytu mnohých ochorení, ktoré spôsobovali a môžu spôsobovať epidémie. Ale čo nám dáva právo prenasledovať rodiča ak sa rozhodne neočkovať? Nie sú to iba represívne komunistické metódy? Pediater musí hlásiť "neočkovanie", ÚVZ pošle "upozornenie" všetko sa to trestá pokutami. Moja otázka znie - prečo? Nie je náhodou čas na prehodnotenie? Odpovedám - je. Potrebujeme štandardný vzťah lekár - pacient, kde zodpovedný lekár informuje rodiča o možnosti očkovania. Spolu so svojím odborným názorom a poznaním prípadných diagnóz a výskytu komplikácií v rodine odporučí a zaručí (tak ako pri iných lekárskych postupoch) najvyššiu mieru bezpečnosti a v neposlednom rade aj nepoškodenia svojho malého pacienta.

Preto sa SaS zasadzuje o zrušenie pokút pri neočkovaní. Ďalej zmeníme systém tak, aby sme skutočne očkovali len to, čo naozaj potrebujeme. Nechceme povinnú vakcínu proti pneumokokom, ani nechceme čakať na rozhodnutie monitorovacieho centra. Nechceme plošne očkovať deti proti tuberkulóze, najmä nie 4 dni po narodení! Preložené do praktickej reči - presunieme očkovanie na 2. mesiac života a budeme očkovať iba u rizikových skupín obyvateľstva. Zvyšné dnes povinné očkovania rozdelíme na dve skupiny. Prvá bude nateraz stále povinná, nakoľko si uvedomujeme riziká spojené s okamžitým plošným zastavením očkovania a považujeme ich za natoľko zásadné, že nie je možné pripustiť neočkovanie akejkoľvek časti populácie. Prípadná epidémia by mohla spôsobiť príliš rozsiahle škody. Tam zaradíme - očkovanie "päťvakcínou" (DTaP, Hib a IPV) - záškrt, tetanus, čierny kašeľ, hemofilové invazívne ochorenia a detskú obrnu. Teda nie súčasnú šesťvakcínu, ale vakcíny, ktoré neobsahujú očkovanie proti žltačke typu B. Bohužiaľ v reálnej praxi nemáme okrem MMR (kombinovaná vakcína osýpok, mumpsu a ružienky) inú vakcínu proti osýpkam, tak aj túto. Ostatné očkovania navrhujeme presunúť do nepovinných s plnou úhradou zdravotnej poisťovne. Môžeme sa zamyslieť aj nad ďalšími nepovinnými očkovaniami, ako je napríklad očkovanie proti rotavírusom, samozrejme s dostatočnou úhradou zdravotnej poisťovne. Ide najmä o zníženie počtu povinných vakcín so zachovaním možnosti plnej očkovacej ochrany, ak si to rodičia dieťaťa želajú.

Toto je len prvý krok, ďalším, dúfam, že v nie až tak vzdialenej budúcnosti by mala byť úplná sloboda v očkovaní. Áno, sloboda prináša aj riziká, ale som presvedčený o tom, že slobodní ľudia sa vedia zodpovedne rozhodovať aj bez nátlaku štátu.

Tak čo myslíte, bude s tým nezmysleným nátlakom pokračovať navždy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?