Uhliarik, Radičová, Kollár a memorandum

Autor: Peter Kalist | 7.12.2011 o 20:20 | (upravené 7.12.2011 o 20:28) Karma článku: 19,89 | Prečítané:  3188x

Lekárski odborári rozpútali na Slovensku vojnu. Vojnu o platy a za zachovanie súčasného (nevyhovujúceho) stavu v zdravotníctve. Vojnu, ktorá nateraz skončila zvláštnym (z)mierom. Nakoniec sa dohoda musela rodiť až na najvyššej úrovni – premiérka a predseda parlamentu. Prečo to muselo zájsť až tak ďaleko? Prečo nebol možný kompromis skôr?

Na tieto otázky je dnes už neskoro odpovedať. Čo by Slovensko robilo keby nedajbože k dohode nedošlo? Minister Uhliarik mal údajne plán B. Tento takzvaný plán je, podľa mňa, čisto virtuálnym. Nikdy ho nikto nevidel, jediné čo pán minister predkladal, boli tabuľky so špecifikáciou počtu lekárov, ktorí podali výpovede a akési teoretické presuny pacientov medzi nemocnicami. Ďalej predložil asi dvojstránkový nič nehovoriaci materiál. Toto určite nie je a ani nikdy nebol plán B. Nakoniec, pod tlakom udalostí došlo až k vyhláseniu núdzového stavu. Vyhlásenie núdzového stavu bolo krajným riešením, ktoré straumatizovalo celú spoločnosť a táto jazva bude na slovenskom zdravotnom systéme pretrvávať roky. Ďalší vývoj je všeobecne známy, došlo k podpísaniu memoranda. Dokument, ktorý je ťažko označiť vládnym, keďže vláda o ničom z neho nehlasovala, no napriek tomu nesie tento hrdý názov http://www.vlada.gov.sk/data/files/1518_memorandum-medzi-vladou-sr-a-loz-plne-znenie.pdf.

Poďme sa bližšie pozrieť na to, za čo vlastne odborárski bossovia tak urputne bojovali.

Memorandum podpísané medzi premiérkou a LOZ je síce riešením napätej situácie v zdravotníctve, čo veľmi vítam, ale obsahuje aj značné riziká. Hneď v prvom bode týkajúcom sa zabezpečenia dodržiavania Zákonníka práce ide  vlastne o potvrdenie obojstranného zlyhania odborov (konkrétne LOZ) a ministra zdravotníctva. Dodržiavanie zákonníka práce má byť samozrejmé a ak dochádzalo k porušovaniu bolo povinnosťou ministra konať. Mohol kontrolovať, vyžadovať a v štátnych nemocniciach aj odvolávať riaditeľov. Odbory si ale takisto nesplnili svoju povinnosť – LOZ, ak mu bolo známe porušenie Zákonníka práce, malo už dávno konať! A čo urobili namiesto toho? Politicky účelovo čakali na to, kedy to bude vhodné vytiahnuť. Prečo to už dávno nenahlásili na inšpektorát práce a na ministerstvo zdravotníctva? Pýtam sa – ako to, že LOZ podalo za celý rok 2011 iba jeden jediný podnet na inšpektorát práce a aj ten iba teraz v novembri? A prečo nepodalo žiaden podnet na ministerstvo? Takto vyzerá boj za záujmy členov LOZ? A čo sa vlastne dohodlo? V memorande sa zhruba dohodlo, že vôbec nevadí porušenie Zákonníka práce, ak dôjde k porušeniu, tak zdravotnícky zamestnanec dostane voľno a preplatia sa mu náklady na štúdium, súčasne môže kedykoľvek po tom nemocnicu opustiť... no zaujímavé privilégium, už sa teším čo na to povedia iné profesie.

Druhý bod, ktorý sa týka DRG systému (platba za diagnózu). Na tomto systéme sa už viacero rokov pracuje, teda ide viacmenej podľa plánu prípravy a v memorande nie je nič iné, len to, čo by sa dialo aj bez memoranda.http://www.udzs.sk/buxus/docs//DRG%20system/Koncepcia_DRG_systemu.pdf . Ak aj nezoberieme do úvahy fakt, že sa zaväzujeme k prijatiu legislatívnych opatrení v termíne po uplynutí mandátu tejto vlády, čo je nezodpovedné, je tu ešte druhá vec – vôbec nerozumiem na čom sme sa mali dohodnúť? Aká bola tá nesplnená požiadavka? NR SR už minulý rok schválila novelu zákona 581/2004, kde sa začalo zavádzať DRG. Teda sú dve možnosti – buď sa dohodli dve úplne neinformované strany, alebo niekto kladie požiadavky len tak, aby sa mal čím vyhrážať.

S tretím bodom memoranda ohľadom transformácie nemocníc absolútne nesúhlasím. Transformácia nemocníc v podaní ministra Uhliarika nebola zvládnutá, to však nie je dôvod na odmietnutie procesu transformácie ako celku. Dnes vieme o štátnych nemocniciach iba to, že potrebujú viac peňazí – približne 120 miliónov eur ročne. Čo by ale pacienti za ďalších 120 miliónov eur navyše dostali, nevie povedať nik. Čo by sa zmenilo v nemocniciach iba s prílevom ďalších peňazí? Podľa mňa nič.

Ďalej je v memorande záväzok zabezpečiť transparentné fungovanie zdravotníckych zariadení v režime príspevkových organizácií. Pýtam sa, čo robili riaditelia nemocníc menovaní ministerstvom doteraz? Doteraz tvrdili, že to bez transformácie nejde. Potvrdením toho mal byť aj neustále rastúci dlh nemocníc. A mávnutím čarovného prútika (memorandom) to zrazu ide? Tu niečo potom smrdí. Alebo niekto sľubuje nesplniteľné. Už sa teším na konkrétne znenie ministerského príkazu a jeho praktickú realizáciu v podmienkach súčasných štátnych nemocníc.

Štvrtý bod rieši platy lekárov. Na jednej strane súhlasím s tým, že zdravotnícki pracovníci (takže nie iba lekári, ale aj sestry a ďalších 18 kategórii zdravotníckych pracovníkov) na Slovensku nie sú dostatočne ohodnotení, avšak spôsob jednania LOZ urobil hanbu všetkým slovenským lekárom. A to aj takým, ktorí s protestom nemajú nič spoločné. Všetkých lekárov na Slovensku je približne 19 000. Výpovede dotiahlo do konca asi 10% z nich. Vyššie platy bude mať necelá tretina. Hanbu a iný pohľad spoločnosti na lekárov majú bohužiaľ všetci. Navýšenie platov bude mať za následok zrýchlenie zadlžovania nemocníc s možnosťou úplného kolapsu niektorých z nich. Súčasne vnáša do systému nespravodlivosť v zmysle rovnakého oceňovania lepších aj horších lekárov. Ďalším významným problémom je riziko dlhodobého nezvyšovania prostriedkov pre ostatných (napríklad súkromných) lekárov z dôvodu nedostatku peňazí v poisťovniach. Z toho istého dôvodu je možné, že poisťovňa nezvládne preplácanie drahších operácií a teda pacient bude dlhšie čakať.

Body 5 ,6 a 7 riešia spôsob späť vzatia výpovedí a podpisovanie nových zmlúv, čo sa mi javí ako neodôvodnené zasahovanie do kompetencií riaditeľov a prevádzkovateľov nemocníc. Navyše je to z právneho hľadiska veľmi neobratne spracované a v mnohých ustanoveniach až nerealizovateľné.

Netvrdím, že náš zdravotný systém je v poriadku, práve preto potrebujeme jeho reformu. Nič z toho však v memorande nevidím.  Nevidím ani slovo o zlepšení pomerov v systéme, nikde nie je napísané, že pacienti dostanú kvalitnejšiu starostlivosť, ani to, že budú menej čakať na operácie. Táto dohoda neprináša do zdravotníctva nič nové. Iba minie viac peňazí a konzervuje súčasný stav.

A kto vyhral? Nikto. Sú len porazení. Prehral slovenský pacient, prehral pokus o zavedenie jasných pravidiel, ale prehrali aj slovenskí lekári. Najmä tí lekári, ktorí neštrajkovali a je ich 90%. Na toto by sme nemali zabúdať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?